NaruHina Láska a smrť - 1.kapitola: Leto, voľno a on

12. srpna 2011 v 20:26 | Hina |  Viacdielne






1.kapitola: Leto, voľno a on

Vyletím z triedy ako vták keď opustí hniezdo. Zvonček zazvonil tento rok naposledy tu na strednej, a já som prvá študentka, ktorá dorazila k svojej skriňke. Zvonenie je iné ako kedysi, je melodické ako zvuk harfy. Znamená jediné, začiatok letných prázdnin...

Tieto dva slová znejú ako sladký nektár. Nie sú snáď všetky prázdniny sladké? O tom neni pochyb. Jarné prázdniny vynikajú nad všetkými prázdninami svojimi nesrovnatelnými výhodami. Dva mesiace voľna od učiteľov, mučení a učebníc. Žiadne testy, prednášky, tresty, nemusíme denne skoro ráno vstávať a celé odpoledne stráviť čas v uzavretom priestore.


Ako tak premýšľala o tom že je zase koniec ma minula skupina slečiniek, ktoré sa niesli ako na molu a rozprávali sa o cestách po svete a o škole kam budú chodiť. Ja sa teším len na jednu jedinú vec ... že už sa nikdy nemusím vrátiť na túto strednú.

Po celé tie roky som "zohnala" veľa kamarátov, aj keď celé tie roky čo sme strávili spolu som sa nedokázala prísť na to prečo ma majú radi. Saku, Ino, Shika, Shino, Kiba a Sasu, boli ku mne vždy milý. . Saku je krásna, inteligentná, múdra a veľa rozpráva. Ale hlavne preto ju mám rada.


Nerada sa rozprávam a keď som s ňou tak sa nemusím ani len ceknúť, len počúvam jeji zážitky čo prežila so svojim frajerom Sasukem. On je trošku zvláštny, chráni Saku ako keby bola z porcelánu. Shino sa nerozpráva veľa, s Shika denne hrajú Šach, ale vždy prehral. Shika je najmúdrejší z nás všech. Ino a Kiba boli "klauni" z celého týmu. Každý deň vymyslia nejaký hlúposť, kvôli čomu sa rehotáme celý deň...

Leto mám rada z toho dôvodu že mám pokoj ale vtedy bývam osamelá, lebo kamoši idú na výlet a ja...ja len sedím doma alebo idem do lesa fotiť rastliny a zvieratá, ľudí ako zbierajú bylinky, slnko ako zapadá, hviezdy ako žiaria na temnej oblohe. Večer si sadnem na strechu, pozerám si hviezdy a vo svetle mesiaca chrumkám domáce pocky. Nie som veľká kuchárka ale pocky pečiem veľmi rada, denne ich zjem niekoľko plechov :-) ...

Je 6 hodín večer, Saku a ostatný ma prišli pozvať von. Ino má narodeniny a chcú to nejak osláviť. Ideme do najlepšieho reštaurácie čo len existuje tu u nás. Máme rezervovaný miestnosť, sme zvlášť od ostatných hostí. Je tu jeden neznámy chalan, Inin známy. Podla ostatných je to veľký pako, a chová sa divne ku každému. Volá sa Naru, a zistila som aj to že ako malý stratil rodičov a teraz býva u svojho strýka, Yiri. Yira je veľký sukničkár, to viem, ale o Naru sa stará dobre, že vraj je to jeho maznáčik, alebo čo...

Je jedenásť sme ešte stále v reštaurácii, ale už len zaplatiť chceme a ideme preč...bola to zábava, aj keď ma stále obťažovali stým, nech si niečo poviem aj ja... Ja nikdy neviem čo by som im asi tak mala povedať, veď oni majú super príbehy, ale ja...

ja len chodievam von do prírody sama, a robím zábery z toho čo prežívam...Ale koho by asi tak zaujímali moje fotky, na ktorých nevidíš kopec ľudí ako sa zabávajú ale pracovitých ktorí od rána do večera robia len aby sa nejak užili...
Vedia že rada fotím, ale to nevedeli že čo. Aj na party som spravila pár úžasných fotiek a sľúbila som každému že im to vytlačím a dostanú to narámované...Spravili sme aj jednu spoločnú fotku, strašne som sa hanbila...Každý sa na tom usmieva len ja som totálne mimo ako vždy...usmievam sa, ale nie ako ostatný...

Po jedenástej sme všetci rozlúčili a išli sme domov ... každý býva v centre mesta len Naru a ja nie...


Ja bývam na kraji lesa s výhľadom na more a Naru len pár sto metrov od nás... Bolo mi to divné že býva tak blízko k nám ale napriek tomu som tu ho ešte nikdy nevidela, ale keď si to pozriem z inej strany tak ja najčastejšie som mimo mesta tak že je to dosť možné že sme sa nestretli skorej...


Cestou domov mi vypráva o tom že každý večer chodí k mori, pozrieť si západ slnka a že ma dosť často tam aj videl ako fotím výhľad a ľudí ktorý tam chodia so svojimi láskami. Som v šoku že on ma vidí denne ale ja ho nikdy...a pritom mám dobré oči ako to hovorí môj otec, keď chodíme po lese a ja si všimnem aj tých najmenších tvorov ktorý tam žijú...

U nás v obývačke sa ešte svieti lampa, čo znamená že naši sú ešte hore... Hneď ako sme dorazili k bráne, Naru sa otočil a išiel domov... nepovedal ani "ahoj",alebo "maj sa", mne by stačilo aj sprostý "hm" ale nič... bez slov odišiel.


Neviem zaspať. Zoberiem si svoje Pocky a idem na strechu... Bola som tak zamyslená že ani som si nevšimla že Naru išiel von na ich balkón, sadol si na pohovku a pozeral sa na hviezdy... mal niečo v rukách, a ja, ako nejaká špiónka som si zobrala foťák začala som ho fotiť, a kukla som čo tam má v ruke... "POCKY" ... neverila som vlastným očiam, aj keď to boli z obchodu ale pocky...

Neviem prečo ale som z toho mimo, aj keď na tom neni nič divného. Však pocky má rád veľa ľudí ...

Ako by cítil že ho pozorujem otočil sa smerom ku mne, vidím ako sa na mňa usmial a ja som tak v šoku že ani neviem čo mám robiť... asi tak po minúte sa zdvíham, rýchlo skočím cez okno do môjho pokoja, zatvorím si okno a schovám sa pod paplón... za pár sekúnd som zaspala...


Je ráno, asi sa mi to len snívalo, určite to bol len sen...zapnem si počítač, chcem si spraviť fotky z party aby som ich potom vedela poslať ostatným a spoločnú vytlačiť... ako tak pozerám fotky som narazila na nich... nebol to sen, vážne som ho fotila a vážne mal pocky v ruke a aj ma všimol a usmial sa na mňa... cítim sa hrozne...

rýchlo si spravím fotky, vytlačím všetko čo som chcela, ale fotky o Naru som nedokázala vymazať...

Jednoducho svoje fotky si nechám aj keď nie sú dôležité, jednoducho sú to moje zlatíčka.

Poobede prišli kamoši pre fotky...aj Naru...strašne sa hanbím, ale skúšam to nedávať najavo...ako vždy Pocky na stole a foťák pri ruke...každému sa páčili fotky ktorých som spravila a dlho mi ďakovali za foto v rámčeku. Saku a Ino sedeli pri stene na mojom posteli, Kiba a ja sme sedeli pred nimi na veľkých vankúšoch a Naru sedel napravo odomňa takisto na veľkom vankúši...Sasu, Shino a Shika neprišli lebo do večera boli v práci...im dajú ostatný fotky
Celý čas kuká na mňa a to sa mi nepáči, vadí mi to ale nemám odvahu ho opýtať čo má za problém lebo sa bojím odpovedi čo by som dostala... určite by odpovedal že "videl som ťa včera, ako si ma špehovala" , a keby sa o tom dozvedeli ostatný tak by na mňa začali tlačiť a ja...neviem čo by som spravila...snažím sa ho nevšímať lenže, problém je v tom že niesom jediná ktorá si to všimla, že ma pozoruje...


Cítila som že ostatný to zbadali tiež, a to sa mi nepáčilo...našťastie ma mama zachránila...ona musela odísť a tak sestru beriem dneska ja na tréning...tak sme si rozlúčili od Naru, ostatný išly snami...išli sme autom takže sme tam boli rýchlo...Saku sedela vedľa mňa...Cítila som že mi niečo chce povedať ale i tak, celú cestu mlčala...

Rýchlo sa vraciam domov... cestou už plánujem že hneď ako budem tam pôjdem von do lesa aby som sa trošku vypla...lenže ako som dala auto do garáže a potom som to zatvorila, za mnou stál tam Naru...hneď som vedela čo chce...prišiel ku mne a pozdravil ma

"ahoj, tak čo?"...

"gomennasai..."zakričala som, aby som vyhla otázky "čo to bolo včera večer"...nedokázala som mu pozrieť do očí, bola som nervózna a bála som sa...

"za čo sa mi ospravedlňuješ? veď nič si nespravila...len som sa s tebou chcel porozprávať..."

ešte stále sa mu nedokážem pozrieť do očí len som si otvorila dvere a pustila som ho do vnútra...sadol na môj postel a ja k písaciemu stolu...

"bojíš sa ma?...

"čože?"...

"sadla si tak ďaleko odomňa, že mám pocit ako keby si ma bála..."..

zdvihla som sa a sadla som si vedľa stolu na vankúš...bola som blízko Naru, cítim ako sa moja farba pleti na tvári zmení na červenú...pozrie sa na mňa a usmieva sa...

čoraz dlhšie bol u mňa tým viac mi to vadilo, som zvedavá o čom by so mnou chcel hovoriť...chcem vedieť čo sa mu motá hlave, že čo má za lubom...

"takto to nepôjde...mohol by som si požičať tvoj počítač? chcem ti niečo ukázať " ... vstal a sadol si k môjmu písaciemu stolu a zapnul počítač...vybral si USB-čko z vačku a pripojil k počítači...bála som sa pohnúť ale z postele neni dobre vidieť monitor takže som sa vstala a zastavila som za Naru...otvoril súbor s názvom MLH...sú tam fotky... som na nich JA...

zľakla som sa a začala som rýchlo cúvať od počítača smerom k posteli...potkla som sa v stole a začala som padať smerom k skrine...už som cítila bolesť čo získam keď spadnem na roh... ale, cítila som ako ma niekto ťahá naspäť...

bojím sa, a na chvíľku som bola mimo, keď som si otvorila oči videla som ako sa Naru na mňa pozeral s tými peknými modrými očami...mal v očiach strach, koktal a ja som nerozumela čo chce...

a potom...ako by na mňa spadol a dotkol sa mojich perí...

Celý deň je u nás...ležíme na posteli , objíma ma a nič nehovorí... som unavená, zatvorím si oči. Je tu príjemne. Naru má tak jemnú vôňu...ani neviem koľko bolo hodín keď som sa zobudila on už tu nebol...nebol vedľa mňa...celý svoj život som snívala o tom že niečo podobné sa mi stane...aj teraz si myslím že to bola len moja predstava...

chytila som do ruky Pocky a išla som na strechu...sedel tam ON...uvedomila som si že to nebol sen ale skutočnosť... nevedela som čo odomňa chce, možno ma len využíva...ale aj tak mi to stačí...mne stačí už len to že ho mám...že je vedla mňa, objíma ma a bozkami ma snaží upokojiť...

Sú to najkrásnejšie prázdniny môjho života...denne sme spolu, každý večer prechádzame pri mori...chodíme von s kamošmi... najčastejšie chodil Naru za mnou ako ja za ním...

rodičia ho tolerovali, a obľúbili si ho, aj keď na začiatku nechceli počuť o tom, aby sa k nám chodil, a hlavne o tom aby u nás spal, ale potom už na to zvikli, netrvalo dlho, a už sa stal súčasťou našej rodiny...oba sme robili cez leto takže sme sa videli len ráno a poobede keď sme sa vrátili domov...

Je posledný deň prázdnin, večer si ideme zaplávať k mori... odkedy sme spolu nikdy mi nepovedal konkrétne čo ku mne cíti, niekedy mám vážne pocit že to robí len pre zábavu...

Tento deň... pri západe slnka ma objal, pobozkal ma,
vyznal mi lásku a dlhé minúty sme pri mori.

Spolu vo svetle západu slnka.


 

4 lidé ohodnotili tento článek.

Anketa

chcete stanovacku?

áno
nie

Komentáře

1 Chiaki Chiaki | E-mail | Web | 12. srpna 2011 v 21:34 | Reagovat

ja sa topiiiiiiiiim... je to dobra poviedka, mne sa strasne ľuuubi :-D

2 Hina chan Hina chan | E-mail | Web | 12. srpna 2011 v 21:38 | Reagovat

ale nie je to až taká dobrá poviedka...(podla mna)

3 Sak Sak | 13. srpna 2011 v 12:22 | Reagovat

No Hin. Musím ťa pochváliť, že si sa nakoniec dala prehovoriť :) Tá poviedka je úžasná :) Len sa chcem spýtať. Saku si myslela ako, že stále rozpráva :P :D :D ale ináč je výborné. Úžasný diel, ktorý ma vtiahol do deja. Len ti malú vec poradím :) Skús písať v prítomnom čase a snaž a písať gramaticky správne :) :D :D Viem, som hrozná, ale bude sa to čítať lepšie :) Ale, máš moju poklonu, že si sa na to dala, a že si začala písať :)
Hurá na druhý diel !!! :)

4 Hinata chan Hinata chan | 3. srpna 2012 v 3:08 | Reagovat

velmi pekna poviedka

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama


! Arigato gosaimas že ste navštívily môj blog !